Nezlúčiteľné odrazu zlúčiteľné ... alebo... ,,nie je ľavica ako ľavica"

Pri príležitosti zadania úlohy na hodine gramatiky - napísať fejtón - som napísala takýto článoček...

Ako býva zvykom, každé 4 roky sa na u nás konajú parlamentné voľby. Demokracia na Slovensku prekvitá už pekných pár rokov a tí, ktorým nie je ani náhodou ľahostajná budúcnosť štátu, sa volieb určite zúčastnili a s čistým svedomím, že sú svojej krajine osožní, sa vrátili do svojich domovov, kde túžobne čakali na víťazstvo favorita, ktorému vložili do rúk svoje sympatie.

Možnosť vlastného výberu a následného zvolenia spojená s kvantitou sebavedomých adeptov – politických strán, ktoré budú nasledujúce 4 roky v národnej rade Slovenskej republiky rozhodovať a hájiť záujmy nielen občanov, ba čo je dôležitejšie, aj samotnej krajiny je pre jednoduchého občana neľahká úloha.

Každý uchádzač chce zaujať, zabodovať a privábiť svojim programom čo najviac sympatizantov s volebným právom. Táto hŕba politických subjektov sa spravidla delí na 2 tábory. Na strany pravicové, liberálne, ktoré preferujú individualizmus a na strany ľavicové, podporujúce kolektivizmus.

Rovnako ako opozícia a koalícia aj pravicové a ľavicové politické strany sú fakticky, principiálne navzájom opačné.

Prioritami, svojimi záujmami a stanoviskami sa odlišujú a vzájomne vylučujú. Žijeme ale na Slovensku, kde je všetko vyostrené, nič nie je nemožné a najnovšie je možné to, že ľavicová strana nevylučuje spoluprácu s jej pravicovou obdobou.

Ako je možné, že diametrálne odlišní veční konkurenti, hlavne ľavicoví sociálni demokrati sú odrazu schopní byť potenciálnymi partnermi pravice ?

Žeby sa v ľavici objavil deficit kompromisov ? Alebo pravica, ktorá mimochodom aktuálne nie je pri vládnom válove pociťuje nostalgiu svojich dní vo vládnych kreslách ?

Ako je to možné po rokoch, počas ktorých jedna strana, či už vo vláde alebo nie vyčítala tej druhej kroky, ktoré robili ? A prečo je práve ľavica iniciátorom, keď je to práve ona, ktorá doposiaľ neprestáva so svojimi demagogickými rečami a kritikou na stranu pravice ? Prečo ? Lebo populizmus nepozná hraníc ? Lebo preferencie chtiac – nechtiac klesajú ? Lebo čo nevidieť budú parlamentné voľby ?

Nuž... odpoveď je buď v nedohľadne alebo priamo pred nosom, záleží od uhla pohľadu :). Zrejme treba v najbližších voľbách dať na inštinkt, pretože to, čo volíme už asi nie sú politické strany, ale chameleóny, ktoré sa priam metamorfujú podľa vlastnej potreby.