Ticho, sedieť...

Autíčko na zotrvačník, ktoré nevie, kde je sever. Presne. Ale ten pravý sever. Pekne povedané...
Dopravné značky pri ceste sú len ťažko použiteľné a vôbec, ... je ich príliš veľa.
Nakoniec to aj tak skončí pri rozumnej teórií, no čas, ktorý dovtedy pretrvá, nie je ani náhodou príjemným, júnovým potešením...

Ale teraz späť do exaktnosti...

Šíravský woche pominul bez väčšej ujmy. Ani náhodou to nebol rekreačný pobyt, no každodenná, minimálne 7-hodinová robota...






Až na posledný úřeh ( úpal to nebol ) možno týždeň hodnotiť pozitívne.


Okrem iného sa rozprúdila letná sezóna rôznych akcií a festivalov, čuduj sa svete, aj s folklórnou tématikou. Veľká vďaka patrí určite Raslaviciam za naozaj skvelé publikum a peknú organizáciu. Osobne som si vystúpenie užila na 120 % a dúfam, že sa tam ešte niekedy vyskytnem :).
Túto sobotu sa na FS Zemplín môže tešiť Heľpa a v nedeľu Medzilaborce.






Po týždennom, nemeckom kolotoči a víkendových tancovačkách nasledovala pondelňajšia podvečerno-večerná návšteva Košíc resp. účasť na absolventskom koncerte.

( Ďakujem Peťovi, ktorý si ma de facto zobral na starosť ;D - ( ešte niekedy zopakujeme ;) ).
A Tuško, takisto vďaka za čas. )

Pohľad na prázdnu Aidu :).

A pohľad na moju zlomenú lyžičku :D.

Košice majú niečo do seba. Doposiaľ som ich brala celkom normálne, nevýnimočne, betónovo a husto. Pohľad na Dóm sv. Alžbety, stromy, predbúrkový stav a nádhernú fontánu ma totálne očaril a toto neuveriteľné čaro pretrváva stále, doteraz...
Možno to znie všetko hlúpo, no možno si ani neuvedomujeme, akú krásu tu na Slovensku máme.
Keď si pomyslím, že ten obraz je len 60 km odo mňa... neviem, či sa mám zobrať a ísť, alebo - ako býva zvykom - potriasť hlavou, na všetko sa vykašľať, zabudnúť a fungovať ďalej.
Nemôžeme mať všetko, čo chceme...
Vyčkať času ? A vieme vlastne, čo naozaj chceme ?