Percentá

V tento utešený utorok som sa tradične vrátila domov zo školy okolo 15-tej, tradične si zohriala polievku, skontrolovala mail a tradične si klikla na spravodajský server.
Výsledky prieskumu od Focusu a SaS so svojimi 4,4 % pred bránami do NRSR je potešujúca informácia.
V žalúdku mi ( a myslím si, že aj vám ) leží týpek so svojou červenou bandou, ktorý stojí s vyše 30-timi % na čele tabuľky.
Po kurióznom nástenkovom tendri, či po pozoruhodnom štátnom rozpočte by už aj s ,,líderstvom" stačilo, nemyslíte ?
Dokedy budeme ešte znášať tento stav ?
Nie, nemusíme čakať na náhle zvýšenie mortality...
Aj keď, v súčastnosti by bol tento jav viac ako prospešný :).

Vďaka nevinnému pozorovaniu (nielen) svojho okolia som však svojho času dospela k nemilému konštatovaniu.
K nepriaznivému faktu, ktorý je zvlášť pre mňa nepríjemný a ktorého príčinu sa posnažím laicky bližšie špecifikovať.
Mladých ľudí dianie v krajine a aktuálny stav krajiny absolútne nezaujíma. Nevedia, nechcú a neprejavujú ani povrchný záujem mať aspoň aký-taký prehľad.
Veď prečo by mali ? ...keď doma počujú pri správach nadávanie rodičov, aký je ten a ten debil, aký su všetci *** ( a mimochodom títo znechutení rodičia v produktívnom veku voliť už zo zásady nepôjdu - to ma dojíma najviac ) ... ani sa nečudujem. Načo sa rozčuľovať ?
Koho by napadlo zaujímať sa o príčiny, prečo je to tak ?
Prečo sú toľkí ľudia nespokojní a napriek tomu si kompetentní držia hlavnú pozíciu - pozíciu, ktorá určuje pravidlá v tejto nešťastnej, postkomunistickej krajine ? V krajine, ktorá by mohla práve vďaka svojej veľkosti a šikovnosti neuveriteľne profitovať.

Vinu netreba hádzať na rodičov - aj keď - výchova robí veľa. Problém je v našom školstve a systéme vzdelávania. Kvantum zbytočných informácií, čísel a naozajstných somarín nepotrebných k absolútne ničomu, nieto k bežnému fungovaniu. Ale budiš ! Nech sa učíme bludy. Lenže skĺbiť s ostatnými a pretransformovať ich z kníh a zošitov do mysliacich hláv - to je už iná káva. Momentálne to funguje tak, že sa to do hlavy jednoducho nadriluje, nabifluje a tým to všetko hasne. Ako príklad uvediem pojem EÚ. Čo z toho, že sa naučíte historický vývoj EU, všetky jej orgány a ich kompetencie, keď netušíte, ako EÚ ovplyvňuje vás. Netušíme, prečo je okolo Lisabonskej zmluvy veľký humbug a už vôbec nevieme, čo v praxi znamená, že EÚ je viac-menej politicko-hospodárske združenie štátov... a to hovorím bez srandy, z vlastnej skúsenosti.
Využívanie vedomostí v praxi je jedna kapitola.


Ďalšia súvisí s utváraním vlastného postoja a názoru k akejkoľvek problematike. Podľa mňa je podstata školy vychovať jedinečného, sebavedomého jedinca s vlastným svetonázorom, všeobecným prehľadom, hrdým na svoj pôvod a jasným cieľom do budúcnosti. Názorná ukážka príkladného občana, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou v spoločnosti užitočný.
Otázka je, kto sa vás kedy pýtal na váš postoj ? Kedy ste naposledy diskutovali o probléme, o správnosti nejakého výroku alebo čo-to rozoberali ? Ak áno, tak zriedka.
Potom to vyzerá tak, že mladým sa páči ,,Do tankoch na maďarov" a krúžkujú vo veľkom...
Nemá im kto ukázať aj iné možnosti, teórie...
Sakra, do čoho sa oplatí investovať viac ak nie do vzdelávania mladých ? Veď deti sú naša budúcnosť...

Od malička žijeme vo svete príkazov a zákazov. Teraz sa vám každý snaží ukázať čo všetko neviete... a čo bude potom ? Neviem. Dúfam, že bude iná doba.
Radšej nerozmýšľam a utváram si svoje vlastné postoje a názory na dianie okolo seba. Aby som vedela súvislým súvetím odpovedať, keď sa ma niekto iný niečo opýta. Niekto iný, pretože v škole budem márne čakať na takúto historickú udalosť... (česť výnimkám ).