To bolo pred rokmi...
Dnes sa takéto dokonalé zošity vyskytujú len zriedka. ( Česť výnimkám... ) Ja patrím k ľuďom, ktorí potrebujú mať v školských veciach poriadok. Poznámky si pravidelne píšem, ,,žijem" vlastne z nich... človek si pri písaní zapamätá najviac. Občas používam aj 5 farieb - zvykla som si a učivo si pamätám niekedy aj vďaka tomu, že viem, kde a akou farbou mám čo-to v zošite napísané - taký záchytný bod, ktorý odštartuje reťazovú reakciu - a tá končí vo väčšine prípadov až v elementárnych fázach problematiky :D.
Skrátka - niet nad vlastnoručne napísané poznámky, z ktorých sa dokážem učiť najlepšie.
To tvrdila Livusha doteraz. Určité fakty ma prinútili zamyslieť sa a to dokonca nad takými vecami, či nám je písané písmo ešte na niečo dobré.
Po vynechaní pár hodín som si učivo nedoplnila hneď ( boli dôležitejšie veci ) , nuž som si aspoň poznámkovala na papier. 1. hodinu... 2. hodinu... 3. hodinu...
A čuduj sa svete, absolútne ma to netankovalo.... zvlášť pri takých veciach, akou je chémia, kde nikdy nepochopím načo sa mrzké, prvotriedne bludy typu izoméria musím učiť.
( Nečudo, že popritom ilustrujem slovenskú klasiku... pripadá mi to zmysluplnejšie... )
Väčšinou stačia poznámky. V poslednom čase sa mi však stalo, že ma nepodržali... Môžem sa vykašľať na taký systém.Úplne stačí Google. Keď som sa naozaj chcela niečo seriózne naučiť a porozumieť, nastupuje Wikipédia a spol. Zvláštne, no keď si vygooglite daný pojem, zobrazí sa vám v tisíckach ďalších súvislostí a pravdepodobnosť, že si ho zapamätáte je oveľa väčšia. V spojení so zvukom, animáciami, obrázkami a videami ani nehovorím...
Takáto rýchlejšia, interaktívna výuka je určite praktickejšia a efektívnejšia.
Konštatujem, že krčná chrbtica mi za to nestojí. ( Vláčiť denno-denne kvantum zošitov ma už fakt nebaví. ) Tento rok to ešte vydržim, no rok 2oo9/2o1o neprichádza do úvahy.
Z ekologického hľadiska nie sú zošity najvhodnejšie ( zvlášť v mojom prípade, pretože nemôžem písať na recyklovaný papier... ).
Ďalej všetky perá, pomôcky, učebnice... to všetko stojí peniaze a ak by sme si všetko vykalkulovali, možno by mi to vykrylo šikovný netbook vážiaci kilo.
Z toho všetkého vyplýva - na čo nám je písané písmo ? Kde vám ho akceptujú... trebárs v rámci hľadania nového zamestnania ? Nikde.
Veľmi ťažko hľadám ďalšie oblasti využitia.
Okrem školy ma nič nenapadá - aj to len preto, lebo sa to deti učiť musia, no ďalšie praktické využitie očakávať netreba. Naopak, čoraz nevyhnutnejši strojopis sa na školách nevyučuje.... a zrejme sa ani dlho nebude... to predsa do školy nepatrí. Hlavná vec, že nás má pripraviť na život.
Inou kategóriou je kaligrafia a umenie. Aj písaním sa v ruke cvičí cit a zručnosť.
Ako malá som nepísala najkrajšie, a preto som doma mala poriadnu drezúru... nikdy sa mi moje písmo extra nepáčilo a v posledných rokoch sa ani na klasické, písmo písané jedným ťahom nepodobá.... čo už...
Príspevky
