Dátum na ktorý sa nezabúda

Nielen dátum, no možno aj deň - 6. jún 2OO9 bude dňom, na ktorý sa nezabudne. 6. júna sa uskutočnia voľby do európskeho parlamentu. Možno práve tento deň bude odrazovým mostíkom pre lepšie a slnečnejšie časy v dejinách Slovenskej republiky.
Konkrétne ide nielen o obhajovanie záujmov Slovenska v Európskom parlamente na patričnej odbornej, inteligentnej a slušnej úrovni, ale aj o zviditeľnení novej pravicovej liberálnej strany Sloboda a Solidarita, ktorá má veľký potenciál zmeniť tento načervenavý štát.

Garantujem, že takýto predvolebný spot ste ešte nevideli.

Ak ešte nie ste rozhodnutí, či ísť voliť alebo nie...a možno by ste aj išli, no neviete koho voliť, pretože vám je zle od žalúdka pri pomyslení na slovenskú politickú scénu a najradšej by ste sa na to všetko vykašlali, vedzte, že robíte chybu.
Chybu, ktorá nestojí za to.

Toľké roky, čo Slováci v minulosti bojovali za volebné právo, za svojbytnosť, pretože chceli, aby vláda brala ich stanovisko k veciam verejným na vedomie, fakticky rok čo rok vychádzajú navnivoč. Svedčia o tom čísla percentuálnej účasti občanov SR vo voľbách. Je to na zaplakanie.
Teraz, keď máme možnosť slobodne rozhodovať, na túto vymoženosť zvysoka kašleme.
K voľbám sa nemusí pristupovať s vedomím a myšlienkami typu ,,čo z toho mám ja" mali by sme rozmýšľať komplexne a hlavne nad tým, ,,čo z toho bude mať krajina, aká bude naša vlasť - Slovensko".

Či bude centrálne riadená, plná klientelizmu, okrádania a populizmu, alebo liberálna, prosperujúca krajina so systémom ako sa patrí, so stabilnou ekonomikou a nízkou nezamestnanosťou.

Každý má možnosť výberu. Akékoľvek voľby, petície, či referendá netreba brať na ľahkú váhu. Aj takouto formou možno veci zmeniť k lepšiemu. Nečakajme na zázrak, na sľuby a sladké rečičky, nečakajme na lepšie časy, na lepšiu, inú dobu, pretože doba nie je iná, doba je stále tá istá. Len ľudia sa menia.

Pevne verím, že sa rozhodnete triezvo, súčasne a správne.
Moja podpora ( ešte nie hlasom ) patrí spomínanej Slobode a Solidarite . A teda aj lídrovi kandidátky, pánovi Oravcovi - odborníkovi so skúsenosťami , ktorý ma 6. júna narodeniny a pevne dúfam, že nebude oslavovať len výročie. :)
Mimochodom, 1. júna o 21:3O na STV 2 môžete Jána Oravca na vlastné oči vidieť a počuť.



V Eurovoľbách volíme číslo 2. :)

Počiatky markantnej symbiózy... (?)

Dnes pridávam ilustráciu k predchádzajúcemu fejtónu.
Ako inak - v prvotnej, autentickej kvalite... raz, keď sa budem veľmi nudiť, tak to možno prepracujem...



A dôkazový materiál že ide naozaj o autentiku...


Enjoy :)

Nezlúčiteľné odrazu zlúčiteľné ... alebo... ,,nie je ľavica ako ľavica"

Pri príležitosti zadania úlohy na hodine gramatiky - napísať fejtón - som napísala takýto článoček...

Ako býva zvykom, každé 4 roky sa na u nás konajú parlamentné voľby. Demokracia na Slovensku prekvitá už pekných pár rokov a tí, ktorým nie je ani náhodou ľahostajná budúcnosť štátu, sa volieb určite zúčastnili a s čistým svedomím, že sú svojej krajine osožní, sa vrátili do svojich domovov, kde túžobne čakali na víťazstvo favorita, ktorému vložili do rúk svoje sympatie.

Možnosť vlastného výberu a následného zvolenia spojená s kvantitou sebavedomých adeptov – politických strán, ktoré budú nasledujúce 4 roky v národnej rade Slovenskej republiky rozhodovať a hájiť záujmy nielen občanov, ba čo je dôležitejšie, aj samotnej krajiny je pre jednoduchého občana neľahká úloha.

Každý uchádzač chce zaujať, zabodovať a privábiť svojim programom čo najviac sympatizantov s volebným právom. Táto hŕba politických subjektov sa spravidla delí na 2 tábory. Na strany pravicové, liberálne, ktoré preferujú individualizmus a na strany ľavicové, podporujúce kolektivizmus.

Rovnako ako opozícia a koalícia aj pravicové a ľavicové politické strany sú fakticky, principiálne navzájom opačné.

Prioritami, svojimi záujmami a stanoviskami sa odlišujú a vzájomne vylučujú. Žijeme ale na Slovensku, kde je všetko vyostrené, nič nie je nemožné a najnovšie je možné to, že ľavicová strana nevylučuje spoluprácu s jej pravicovou obdobou.

Ako je možné, že diametrálne odlišní veční konkurenti, hlavne ľavicoví sociálni demokrati sú odrazu schopní byť potenciálnymi partnermi pravice ?

Žeby sa v ľavici objavil deficit kompromisov ? Alebo pravica, ktorá mimochodom aktuálne nie je pri vládnom válove pociťuje nostalgiu svojich dní vo vládnych kreslách ?

Ako je to možné po rokoch, počas ktorých jedna strana, či už vo vláde alebo nie vyčítala tej druhej kroky, ktoré robili ? A prečo je práve ľavica iniciátorom, keď je to práve ona, ktorá doposiaľ neprestáva so svojimi demagogickými rečami a kritikou na stranu pravice ? Prečo ? Lebo populizmus nepozná hraníc ? Lebo preferencie chtiac – nechtiac klesajú ? Lebo čo nevidieť budú parlamentné voľby ?

Nuž... odpoveď je buď v nedohľadne alebo priamo pred nosom, záleží od uhla pohľadu :). Zrejme treba v najbližších voľbách dať na inštinkt, pretože to, čo volíme už asi nie sú politické strany, ale chameleóny, ktoré sa priam metamorfujú podľa vlastnej potreby.

U vodníka doma

A je to tu ! Po dvoch rokoch som opäť oprášila monterky a vybrala na 1. ZŠ v Michalovciach. Kúsok nostalgie, starí známi, trochu farieb, pár štetcov, dávka odhodlania a správne naladenie sa namiešali v v perfektnom pomere, čím zaručovali výsledok nad očakávanie.
Pomáhať predsa treba, zvlášť keď má človek čo-to za sebou.
S kolegyňami sme sa teda hneď zrána pustili do práce, presnejšie do tvorivej, výtvarnej činnosti. :)
Dôvera zodpovedných kompetentných ako obyčajne, nepoznala hraníc...

...a takto to dopadlo...

Potápnik

Moja žaba ! :)

A žubrienky.

Pri práci...

Konečná momentka :D

Deň priateľstva

Dnešným výjazdom na Ukrajinu sa začala sezóna letných akcií -prirodzene, každá jedna s folklórom - s kultúrnou vložkou FS Zemplín.
Deň priateľstva má už dlhoročnú tradíciu, ja som sa ho zúčastnila po druhýkrát - samozrejme ako účinkujúca.
Časť obyvateľov z Ukrajiny a zo Slovenska sa zíde na hranici, nechýbajú početné stánky s grilovanými klobásami, mäskom, obloženými misami, sladkosťami, tortami, alebo stánky prezentujúce tú - ktorú slovenskú či ukrajinskú obec.
K tomu všetkému výborná muzika, destiláty, orchester, tanečné a spevácke súbory, množstvo vyobliekaných ( priam doobliekaných ) ,,organizačných slečiniek" a hraničných ,,vojačkov" v maskáčoch.
Pekná idylka.... a aby som nezabudla, nechýbajú ani ,,čestní" hostia - tentokrát to bol Pavol Paška či Rudolf Schuster.

Dnešná akcia v podstate potvrdila, že komunistické zvyky nevymierajú. Papaláši sa prišli pozabávať, pospievať, porozprávať, stretnúť sa so starými známimi....
Čo už... tak to je...

My sme si pekne zatancovali ( aj keď to pódium mohlo byť postavené horizontálne ... ) a zahájili sezónu kofoly, guľášov, klobás a iných dedinských špecialít. Nechýbal ani Duty Free Shop, Skittles ...a keby som mala 18, to litrové Martini za pár euráčov by sme už mali v domácom ,,bare" :D.




Toto je skupinka fotiacich sa ,,prominentov".


Množstvo stánkov ... aj s azbukou.

Vyschnúť, vysušiť

Nebyť prvého hriechu Adama a Evy, možno by naša spoločnosť nepoznala pojem prádlo, šaty. Všetci chodíme v niečom oblečení. Nohavice, tričká, šortky, šaty, košele, ponožky, ba aj negližé, či podprsenky. To všetko sa dá nájsť dokonca aj na Anči zo Stropkova, či Ferovi z Poltára. Fascinujúce, no nie ? :D

Dnešná materialistická spoločnosť priam vyžaduje, aby človek chodil neprestajne oblečený tip-top, keď už nie tip-top, tak nech mu na tričku svieti aspoň nejaká tá drahšia značka, v opačnom prípade mu hrozí nemilosrdná diskriminácia zo strany spoločnosti. Pretože dnes robia šaty človeka. Čo tam po charaktere, zásluhách... alebo osobnosti - toto už dávno neletí. Veru, bez správneho ,,outfitu" by ste len tak hocikde dobre nepochodili.

Jedna vec je mať pekné, značkové veci, druhá vec je umenie správne sa obliecť, zladiť - aby to všetko malo pozitívny a harmonický efekt, a vec tretia - priam najdôležitejšia, je vedieť sa o oblečenie patrične starať.
Tým nemyslím, že sa budete šatníku denno-denne prihovárať milými slovami.
Mierim presne tam, odkiaľ v pravidelných intervaloch vaše šatstvo vyťahujete. Z práčky.
Pravda, práčka nám nespadla z neba. Predchádzalo jej množstvo vynálezov a zlepšovákov, ktoré mali za úlohu čo najúčinnejšie zbaviť oblečenie nežiadúcej špiny, mastnoty, hávede a kto vie ešte čoho...
Pranie v potoku, pranie na ,,rajbačke" či vyváranie v obrovských hrncoch. Fakt ťažká práca - a to všetko kvôli našim garderóbam. Našťastie sú tieto ,,stredoveké" metódy už archaické, no myslím si, že aj v dnešnej dobe sa nájdu oblasti a miesta, kde sú spomínané metódy prania krutou realitou.

Nám, šťastlivcom pomáha automatická práčka, ktorá má v mnohých prípadoch viac zmyslov ako sám človek. Premakaná technológia nám namočí, vyperie a vyžmýka prádlo bez toho, aby sme do procesu akokoľvek zasiahli, stačí stlačiť pár gombíkov a po hodinke práčka sama vypiskuje : ,,Poď už konečne pre to prádlo " !


Avšak môžete mať práčku aj za niekoľko desiatok tisíc, keď nemáte tušenia, ako sa prádlo perie. Veľakrát sa potom stáva, že svetlomodrý pulóver je odrazu bordovo-čierny, hodvábna blúzka je dobrá akurát tak pre vaše dvojročné dieťa, či flitre, ktoré ste mali na tom úžasnom disco-tope sú niekde na manželových nohaviciach. Nové svetre vyzerajú ako po babičke a saténové košieľky sú kompletne pozaťahovné. Katastrofa nad katastrofu. A je úplne jedno, či to bola Prada, Esprit alebo Lacoste....

Keď práčka dopípa, riešime ďalší problém - čo s mokrým prádlom ? Človek, aj keď s menším počtom zmyslov prišiel na to, že bielizeň sa najlepšie a najrýchlejšie vysuší na vzduchu. Strom vedľa stromu, nuž natiahnime lanko a povešajme prádlo. Táto metóda funguje dodnes. Niet nad voňavé prádlo vysušené na čerstvom vzduchu a slnku.
V zime to riešia radiátory alebo rozkladacie sušiaky. Iným šťastlivcom to zariadi sušička prádla.

Mňa však od malička fascinoval sušiak na prádlo, ktorý má tvar prevráteného ihlana a ktorý sa tyčou zapichne do zeme. Pamätám si ho z amerických filmov a z rozprávky Tom a Jerry.
Čuduj sa svete, dnes ho máme na dvore. :) Západná vlna dorazila pred pár rokmi aj k nám.

Som zvedavá, aké nové trendy ľudia vymyslia.... no napriek tomu sa musíme stále spoliehať len sami na seba. A očividne aj v praní...

Afternoon peace

Po fakt hnusnom dni som sa dnes cca na hodinku kruto vyvalila vonku. Driemoty prišli čo nevidieť, spríjemňovala ich pohodová hudba zo slúchadiel - (to aby som nepočula autá).
Bohu vďaka aj za pozemok s trávou...

Keď budem veľká a keď sa raz usadím, chcem mať dom (nie veľký) so záhradou, marhuľou a broskyňou :).



....Máj sme postavili, potom potancovali....


... Následne sme v piatok oslávili sviatok práce - ako inak - prácou. Jarmok v Mi sa dá využiť aj inak ako monotónnym chodením pomedzi vietnamské stánky. Príležitosť pre podpisovú akciu
Sas ako vyšitá. ( Kto by chcel akokoľvek pomôcť, nech ma kontaktuje... )

... A že vraj má čoskoro pršať...