
Na leto 2009 len tak ľahko nezabudnem. Prinajmenšom na prvé dva týždne strávené so súborom Zemplín na úžasnom festivale v tureckom Büyükçekmece ( čítaj b
ɘ j
ɘ kčekmeče).
Festival s medzinárodnou, pestrou, priam exotickou účasťou na vysokej úrovni, s premakanou organizáciou, srdečnými ľuďmi, pod záštitou C.I.O.F.F. , s nabitým programom v krásnom, viac-menej európskom prostredí pekelného Turecka.
Tomu sa hovorí parádna kombinácia.
Po spontánnom premiešaní takmer istotne zaručuje sériu nezabudnuteľných zážitkov, kultúrneho a spoločenského vybláznenia, zvláštnych prívalov energie, štipku praxe v angličtine, miestami neuveriteľnú únavu, nové priateľstvá či prekonávanie vlastných limitov...
Čo viac si treba priať ? Vlastne nič... ale...bolo by fajn, ak by takýto festival trval aspoň 20 dní :).
Jubilejný, 10. ročník začal vo veľkom štýle, otváracou ceremóniou v amfiteátri, kde ste si mohli prezrieť všetkých účinkujúcich, pekne po krajinách, z ktorých prišli. Nechýbal ohňostroj :).
Ako pozvánka na festival slúžili sprievody tvorené nami - súbormi.
Prvý, cca 3-4 hodinový ( počas obedňajších hodín) bol v istej časti Istanbulu. Večer sme sa opäť prešli pár kilometrov popri pláži až do mesta, k pripravenému pódiu, kde sa každý súbor predstavil svojou 3-minútovou ,,upútavkou".
Ďalšie dni festivalu boli nabité, plné programu. Návšteva aquaparku, Istanbulu, vystúpenia aj mimo mesta, prehliadka mesta, generálky a pod. ...
Každý večer patril skupine súborov a im súťažným, 20-minútovým programom. Prirodzene, okrem súborov stále vystúpil nejaký domáci, turecký interprét ( v Turecku určite známy ). Diváci teda mali o zábavu postarané a vždy sa mali na čo tešiť.
Love to each other, peace for all. Love means art, culture means friendship.
V takýchto heslách sa niesol celý festival. Myslím, že opodstatnene, pretože všetko to bolo o spoznávaní iných kultúr, utváraní medzinárodných priateľstiev a následná spoločná zábava - skrátka - prežívanie krásnych časov s novými, zaujímavými ľuďmi.
Také niečo nezažijete len tak, hocikedy- príležitostí nie je veľa a ...dokonca si uvedomujem, že niečo podobné už naozaj nikdy nezažijem :).
Každý deň, po večernom programe, cca o 12. hodine nočnej začínala ,,culture night" - súbory v skupinkách po 3 pripravili program, kde vás naučili tancovať, mohli ste ochutnať špeciality ich kuchyne či zadovážiť si nejaký prezent. Popri tom ste mohli konverzovať, spoznávať ľudí aj z inej stránky, ako tej krojovanej :).
Turecko sa počas festivalu vykryštalizovalo ako naozaj schopný usporiadateľ na vysokej úrovni.

Ubytovanie, prostredie, strava, polícia, sanitky na každom kroku, dostatok vody, sprievodcovia a ľudia, ktorí na nás neprestajne dávali pozor predsa len o niečom svedčí...
Turecko a Büyükçekmece si určite spravili kvalitnú reklamu ( prinajmenšom u mňa ) . Mám chuť sa tam kedykoľvek vrátiť. Či už na festival, alebo len tak.... ako turista :) ...a myslím, že by som si tam zvykla aj žiť. Len nie sama...
Až na konci festivalu - presnejšie na záverečnej ceremónií, si človek uvedomí, že tento festival bol sčasti súťažný. Vyhlasovanie výsledkov bol neobyčajný jav, zvlášť keď pri treťom mieste zaznela ,, SLOVAKIA " :)).



Spomedzi 15 krajín sú prvé tri priečky parádny výkon. Obzvlášť pri fakt rôznorodej zmesi krajín ako... Kórea, Čína, Mexiko, Puerto Rico, Slovinsko, Bulharsko, Argentína, Španielsko,Poľsko, Grécko, Francúzsko ... aj keď hodnotenie folklóru je podľa mňa nemysliteľné...každá krajina má svoju históriu, svoje tradície, zvyky a kultúru a preto neexistuje ,,najlepší" folklór. Vystúpenia boli odlišné, rozhodovalo asi to, čo koho najviac upútalo.
Zemplín zaujal zrejme svojou svižnosťou a energiou, počas vystúpenia sa nikto nenudil, resp. nestíhal nudiť a keď som sa po vystúpení pýtala rôznych cudzokrajných kamarátov, prečo sa im Slovakia páči, jednoznačne odpovedali - ,,because your dance is quick.." - náš tanec je rýchly. :)
Súťaž vyhralo Mexiko. Kapitola sama o sebe. Energickí ľudia, krásne kroje a úžasná hudba so spevom - to je Mexiko. Svojho času som sa mexickým tancom venovala, na vlastnej koži som okúsila, čo je to ,,tancovať mexiko" a musím povedať, že som si ho veľmi obľúbila. Hudbu, kroky, kroj, hlavne charakteristické dlhé sukne, s ktorými sa na javisku dajú robiť divy som milovala...

Na druhom mieste skončila
Argentína. V tomto prípade sa mi zdalo, že nerobia čistý folklór, niektoré tance sa mi zdali viac štylizované, modernejšie ...ale budiš :). Boli vynikajúci... a spomedzi ostatných súborov v civile mne najsympatickejší.

Dámy a páni : Bospor !

Hagia Sofia

Naší ,,driveri" - šoféri :). Zľava Vlasto a Miro ďakujeme, že ste to tam s nami zmákli, no hlavne nás šťastlivo dopravili do Turecka i z Turecka.

S primátorom Buyukcekmece na lodi. Tam som využila príležitosť a za všetko sa mu poďakovala.
(Samozrejme po anglicky.) On mi dal otázku : ,,Again ? " ...ja som len odpovedala : ,,Absolutely yes"...

Argentína :).

Čakanie v kulturparku po sprievode...

Nastupujeme, loď odchádza...

Ulice Istanbulu.

Official ceremony - oficiálne prijatie všetkých súborov v kultúrnom stredisku Buyukcekmece.
( V živote som sa toľko nefotila, ako toto dopoludnie...)Zľava - Peťo, Umelecký vedúci - M. Hvižďák, primátor mesta Buyukcekmece, Livusha, prezident folklórneho združenia v Turecku, K.Sabová- organizačná vedúca FSZ, Ivica, Ondrej s vlajkou SR :).

Slovakian night...

Šatku na hlavách ženy som skôr brala ako módny doplnok. Nijaké extrémne zahaľovanie som nezaregistrovala, samozrejme, sem-tam sa extrém vyskytne...ale naozaj len zriedka...
Nečudo, v takých horúčavách sa pokrývka hlavy stáva devízou.

Aquamarine - tzv. U - čko - to vám je obrovská sranda. Nafukovacie koleso a šmykne vás to z obrovskej výšky pod takmer 90° uhlom dole.... tam hore mi nebolo všetko jedno...

More.

Most spájajúci Európu s Áziou.

Odchytili sme si porotcovského papaláša... ;).

Aaa tancujeme. Nočná párty v plnom prúde...

Náš turecký autobus. Niekedy dokazoval i nemožné... človek by neveril , čoho všetkého je obyčajný autobus schopný. Keď ste účastníkmi tureckej cestnej premávky, je to takmer vždy adrenalín - prinajmenšom pre nás, cudzincov. Už i len obyčajný prechod cez cestu zaručuje tep minimálne 120...

V amfiteátri - čakanie počas priestorovej generálky.

Korea + Slovakia

V kajute pri kormidle - s Birolom s Viktorom.

V ázijskej časti - veľká vďaka Birolovi za to, že nám ukázal všetko, čo sa dalo stihnúť, za parádny obed, za informácie a za čarovné časy istanbulské... nezabudnem.

Grand Bazar - vchod

...a vo vnútri

Modrá mešita

História sa opakuje, a preto nesmie chýbať záverečná foto za volantom ;)